Rozhovor s brankárkou Eastern Wings Zuzanou Knadríkovou

Po prvom rozhovore Vám prinášame aj ďalší a to s brankárkou, ktorá tvorí srdce družstva Eastern Wings Michalovce, Zuzanou Kandrikovou.

Ako dlho hráš florbal a čo považujes doposiaľ za tvoj najväčší florbalový úspech?

„Prvýkrát som hrala florbal tuším v roku 2004 na Orion Cupe v Košiciach, kedy nám učiteľ TV dal do rúk ,,banánky“ (pozn. red.: staré plastové hokejky, predchodcovia terajších) a že reku ideme hrať florbal, netušili sme, čo to je. Odvtedy som sa asi 8 rokov okolo tohto športu obšmietala viac-menej na školských súťažiach, bez nejakých tréningov, hrala som to pre radosť. V tom čase som zastávala obrannú pozíciu. Ako som sa ale dostala na vysokú školu a prihlásila sa na TV, pravdaže na florbal, tak som presedlala do brány. A to z vôbec nie prozaického dôvodu – nevládala som s chlapcami behať smile – emotikon Pozíciu brankára som si ale tak strašne zamilovala, že som sa už do poľa nevrátila. Predsa len by mi chýbal všetok ten pot, modriny, zlomené nechty, otlačené čelo od prilby (smiech)…ale aj zodpovednosť za celý priebeh hry. A teda je to teraz tri a pol roka odkedy ,,lapám“ smile – emotikon Toľko k prvej polovici otázky a teraz čo považujem za najväčší úspech? Asi výhru nad Kysuckým Novým Mestom v prvej lige v sezóne 2014/2015, kedy sme hrali u nich doma a dokázali sme zápas otočiť z 3:0 na 3:4 – to bola asi najväčšia radosť,ktorú som s tímom spontánne zažila. A vlastne aj rovnaký prípad s rovnakým tímom už v extralige v tejto sezóne, keď sme prehrávali 3:0,ale zápas sme prevážili na 5:6.“

Ako brankárka máš nejaký vzor?

„Všetkých brankárov, ktorí dokážu chytať aj mimo brány, lebo ja osobne – v momente, keď si vyzlečiem výstroj a hodíš do mňa jablko, tak ho už zo zeme jesť nebudeš grin – emotikon“

Aká najkrajšia spomienka sa ti vybaví, keď niekto povie slovo florbal?

„Asi ako vyhadzujem spoluhráčke Nikole (pozn. red.: Nikola Kuchariková) šľapky z hotelového okna na turnaji…smile – emotikon A vôbec všetky naše predebatené noci a cesty a kamión sladkostí, ktoré sme na nich pojedli a raňajky športovcov v McDonalde či v Ikei…tých krásnych spomienok je toľko, že si jednu vybrať jednoducho nemôžem.“

Ako by si zhodnotila baráž a účinkovanie družstva Eastern Wings v nej?

„Prvý barážový víkend sme cestovali do Bratislavy a Trenčína. Oba zápasy sme prehrali, boli sme v menšom počte, ale na to sa ako ,,extraligistky“ vyhovárať nemôžeme. Totálne sme ako tím vyhoreli a asi sme túto riadnu facku potrebovali. Do ďalších zápasov nás posilnila Miška Vršková, naša nová hráčka, ktorá asi bola tým správnym nakopnutím, a v ďalších štyroch zápasoch sme svojich súperov jednoznačne zvalcovali. Baráž sme teda nakoniec úspešne zvládli a splnili si tak svoju povinnosť udržať sa v najvyššej slovenskej ženskej lige.“

Aký je tvoj osobný cieľ do budúcej sezóny?

„Nakoľko som diplomovaný prokrastinátor (smiech), tak svoje ciele nerada pomenúvam. Ako tím by sme sa chceli umiestniť vyššie ako tento rok a ja osobne by som k tomu rada prispela. Za jediný cieľ môžem označiť to, že dúfam, že ma budú kolená počúvať tak skvelo ako doteraz a nebudem mať žiadne zranenie. A dúfam, že sa mojim spoluhráčkam konečne začne páčiť môj spev. “

Ďakujeme Zuzane za rozhovor a prajeme vela úspechov do ďalšej sezóny!!